mBank

V mBank už možno platiť SIPO
Trend, 25.7.2008

Zriadenie služby i posielanie peňazí je zadarmo

Internetová banka mBank sprístupnila možnosť platiť SIPO (Sústredené inkaso platieb obyvateľstva). Jej klienti tak môžu jednoduchšie zaplatiť za elektrinu, plyn, nájomné či koncesionárske poplatky.

Povoliť platby SIPO možno v internet bankingu. Klient musí zadať nový súhlas s inkasom a následne si ako príjemcu zvolí SIPO a región, do ktorého spadá. Každý platca SIPO má od Slovenskej pošty pridelené evidenčné číslo. Toto číslo treba zadať ako variabilný symbol.

mBank následne informuje Slovenskú poštu o tom, že jej klient bude platiť SIPO prostredníctvom banky. Klienti tak nemusia na pošte nič nahlasovať. Pošta potom pošle každý mesiac do mBank požiadavku a banka automaticky strhne peniaze z klientovho účtu.

Kto zadá požiadavku na platbu SIPO do 19. dňa v mesiaci, bude môcť takto platiť už nasledujúci mesiac. Ak zadá niekto požiadavku neskôr, tak mu banka strhne jeho poplatky až za dva mesiace.

Celá služba je bezplatná. Banka si neúčtuje žiadny poplatok za jej zriadenie ani za posielanie peňazí.

Rovnakú službu ponúkajú v rámci inkasa aj ostatné banky. I keď cez internet banking je jej zriadenie bezplatné, klient väčšinou zaplatí okolo štyroch korún za samotné zrealizovania inkasa. Ak nemá takúto službu predplatenú vo svojom balíku služieb.

http://www.etrend.sk/osobne-financie/m...mbank-uz-mozno-platit-sipo/140223.html

--------------------------------------------------------------------------------

Kto skrotí Web 2.0, dokáže lacno a účinne ovplyvňovať mienku internetovej verejnosti
Trend, 17.7.2008

Keď mBank vlani vstupovala na trh, bola pre ňu aktívna internetová komunikácia nevyhnutnosť. Prirodzene, internetová banka sa potrebovala vo virtuálnom svete zviditeľniť, keďže celý jej biznis plán stojí na webe. Byť viditeľný znamenalo, že potenciálni klienti si mohli prečítať na stránke banky blogy manažérov a zapájať sa do diskusných fór.
Navyše, zamestnanci sa pod vlastným menom a s uvedením pracovnej pozície zapájali aj do diskusií na iných portáloch. Diskutéri to ocenili a banka si tak vytvárala imidž priateľskej a otvorenej inštitúcie, tvrdí PR manažér mBank Marek Michlík.

Inak to nejde
Cieľom aktívneho vstupovania do diskusií bolo ovplyvniť ich smerovanie. Keď kritické komentáre pribúdali, M. Michlíkovi sa osvedčilo uviesť do diskusie svoje kontaktné údaje. „Sťažnosti či reklamácie potom smerujú priamo na mňa a môžem ich riešiť,“ dodáva. Vedenie očakávalo, že reakcie a názory na mBank nebudú iba pozitívne, no aj vďaka nim mohla banka podľa M. Michlíka zlepšovať svoje služby.
mBank je dobrým príkladom, ako manažéri marketingových, komunikačných a PR oddelení využívajú internet. Web 2.0 z neho urobil platformu pre spoluprácu a interakciu, ktorý má potenciál za relatívne malé náklady firmu a jej produkty rýchlo a účinne spropagovať. V pozitívnom aj negatívnom zmysle.
„Bez online prezentácie už v súčasnosti komunikácia a PR ani nie sú možné,“ hovorí managing partner agentúry Neopublic Porter Novelli a prezident Asociácie public relations Štefan Vadocz. Hoci uznáva, že veľké korporácie a firmy, predovšetkým z tradičných výrobných odvetví, sa zmenám v mediálnom prostredí prispôsobujú pomaly.
Pre Accenture, ktorý sa orientuje iba na biznis klientelu, zohráva online PR inú úlohu ako v mBank. Svoj korporátny web zásobuje informáciami o firme, analytickými článkami, štúdiami, blogmi, podcastami a robí tam i online konferencie.
Na Slovensku sa však sústredil predovšetkým na komunikáciu s potenciálnymi zamestnancami cez svoju stránku a jobportály. Do diskusií sa jej marketéri miešajú iba zriedka a online monitoring robia len zbežne.
V budúcnosti sa to má zmeniť. „Kvôli konkurencii na trhu práce ťažšie získavame nových ľudí, nemôžeme si nechať podrývať imidž,“ vysvetľuje marketingový riaditeľ Marek Gešo.
Zatiaľ firma nevníma negatívne reakcie či nepresné informácie na diskusiách ako zásadný problém, no chce sa vyvarovať možných následkov v budúcnosti. A získať cez internet lepšiu spätnú väzbu.
Jej význam vysvetľuje M. Gešo na zdanlivo banálnom príklade. Keďže firma v ostatných rokoch rýchlo zvyšuje počet zamestnancov, nábor sa uskutočňuje počas celého roka.
„Mysleli sme, že je to jasný signál rýchleho rastu spoločnosti,“ hovorí. No na stretnutí so študentmi zistil, že niektorí to mylne považovali za znak vysokej fluktuácie a odrádzalo ich to.

Miliónové škody
Niekoľko pomýlených študentov však ani zďaleka nie je to najhoršie, čo firme hrozí, ak podcení internetovú komunikáciu. Ukážkovým príkladom je americký výrobca zámok na bicykle Kryptonite.
Ten v roku 2005 spočiatku nereagoval na blogový príspevok, ktorý tvrdil, že zámka sa dá otvoriť obyčajným perom. Dokonca tvrdenie popieral.
Zakrátko internet obleteli zábery dokazujúce opak a témy sa chopili aj tradičné médiá. Kryptonite sa rozhodol produkty bezplatne vymeniť. Stálo ho to desať miliónov dolárov.
S negatívnou „reklamou“ majú skúsenosti aj viaceré slovenské firmy. Tatra banka si v súvislosti so vstupom mBank v jednom z blogov vyslúžila pomenovanie „nenažraná sviňa“.
Autor vyzval na používanie tohto pojmu aj ďalších, aby s ním Google spájal príspevky o banke. Hovorca Tatra banky považuje takzvaný Google bombimg za neférový a neetický. No keďže nie je na Slovensku veľmi rozšírený, mali sme česť ocitnúť sa medzi niekoľko málo zasiahnutými firmami, hovorí s úsmevom.
„Viaceré blogy vyzerajú hrozivo, netreba ich síce podceňovať, ale ani preceňovať,“ vysvetľuje. A pripomína, že najprv treba urobiť analýzu, zhodnotiť vplyvy a až potom reagovať.
Skúsenosti banky totiž ukázali, že ani kritické blogy s čítanosťou okolo desaťtisíc návštevníkov spoločnosti neuškodili. Skôr naopak, počet klientov naďalej rástol, tvrdí.
S dodatkom, že banky v mnohých prípadoch ťahajú v diskusiách za kratší koniec. Sťažujúcich sa blogerov či diskutujúcich síce môžu osloviť, no pri reakciách majú obmedzené možnosti.
Bankový zákon im totiž nedovoľuje zverejňovať akékoľvek informácie o klientoch. Ani to, či vôbec sú ich klientmi.

Vzťahy s autormi
Čítať blogy a ovplyvňovať diskusie je jedna časť aktívneho internetového PR. Niektoré firmy idú ďalej a sa snažia nadväzovať s blogermi vzťahy podobne ako s novinármi. Posielajú im tlačové správy, stretávajú sa a ponúkajú produkty na testovanie.
Keď sa Tatra banka chystala zaviesť nové čítačky kariet, nechala ich otestovať viacerým blogerom. Keď vyšli recenzie (pozitívne i negatívne), návštevnosť stránky o čítačke výrazne narástla.
Približne tri štvrtiny ľudí si stránky pozrelo práve vďaka linkám z iných textov. Priamo na web pristúpilo len 20 percent ľudí.
Na podobnom princípe funguje aj PR aktivita výrobcu fotoaparátov Nikon. Svoje prístroje dočasne zapožičia vybraným fotoblogerom, aby ich mohli vyskúšať.
V tomto prípade však ide podľa Richarda Glasnera, riaditeľa agentúry PRO Leaders, ktorá má kampaň na starosti, skôr o to, aby sa produkt dostal k potenciálnym zákazníkom.

Komunita ľudí venujúcich sa fotografovaniu na odbornej úrovni na Slovensku nie je veľká, preto v tom vidí ideálny spôsob, ako im prístroj predstaviť. Možno si ho v budúcnosti kúpia alebo odporučia známym. Ak o ňom navyše napíšu recenziu, bude to čerešnička na torte, hovorí.

Obavy
Ani písanie blogov nie pre firmy na Slovensku novinkou. Firemné blogy môžu zvýšiť povedomie o značke, produktoch i cielene riešiť problematické témy. A čitateľom dať najavo, že firma komunikáciu nepodceňuje a ich názory si všíma.
No aj tak podľa prieskumu agentúry Lewis o riadení publicity firiem na Webe 2.0 s ich využívaním stále váhajú. Takmer tri štvrtiny opýtaných spoločností považuje blogy i diskusné fóra za dôležitý komunikačný kanál. No polovica respondentov ich nemonitoruje a rovnaký počet neuvažuje ani o ich využívaní v externej komunikácii.
„Externý firemný blog má význam otvárať vtedy, keď sa môžete spoľahnúť na podporu svojich zamestnancov v diskusiách,“ vysvetľuje absenciu slovenských blogov Accenture M. Gešo. Aj preto sa podľa neho spoločnosť snaží zlepšovať pracovné podmienky svojich zamestnancov a posilňovať ich lojalitu.
Pôsobí vierohodnejšie, ak obhajujú spoločnosť oni a nie človek z marketingu, hovorí. Pritom do diskusii sa skôr zapájajú kritici. Pozitívne ohlasy zaznievajú zriedka, hoci ich môže byť väčšina.
A dodáva, že blogy na odborné témy nevznikajú aj preto, lebo ľudia, ktorí by ich mohli písať, sú vyťažení. Dobrým príkladom je on sám. Hoci si ešte koncom minulého roka založil blog, nemá čas naň prispievať.
S myšlienkou blogov sa pohrávajú aj manažéri Slovak Telekomu. No zatiaľ ich odrádzajú obavy z negatívnych ohlasov.
Tie by mohli potenciálneho zákazníka nahnať do rúk konkurencie. A niektoré firmy sa boja aj vstupov svojich rivalov, ktorí by mohli využiť diskusiu na očierňovanie.
Obavy firiem zo zásahov konkurentov a neférových postupov sú opodstatnené. V apríli napríklad stážistka českej PR agentúry Bison & Rose založila na viacerých českých weboch blogy vymyslených ľudí, v ktorých kritizovala konkurenta mBank a naopak, propagovala služby svojich klientov, ktorými sú ČSOB a Poštovní spořitelna. Agentúra to označila za ojedinelé „zlyhanie“ pracovníka.
„Firemný blog nemusí byť však len čisto o firme,“ odporúča Adam Javůrek z českého portálu online.zurnalistika.cz. Napríklad online obchod predávajúci potreby pre bežcov môže vytvoriť stránku o bežeckých tratiach v okolí.
Pre tradičné médiá to nie je zaujímavá téma, a tak chýba pokrytie. No firma sa tak dostane bližšie k svojim zákazníkom. Rovnako si môže výrobca cereálií vytvoriť web o zdravej výžive.
Napríklad Microsoft svoj softvér na CRM prezentuje aj cez portál www.ktoskym.info. Využíva ho, aby čitateľom v spolupráci s denníkom Nový Čas prehľadne zobrazil vzťahy medzi celebritami a pridal aj tabuľky zápasov z majstrovstiev Európy vo futbale.
Kofola v Česku ponúkla web, kde si internetoví používatelia mohli vytvoriť vlastnú „novinársku kačicu“ o svojich kamarátoch či blízkych. A fáma o vzniku novej austrálskej leteckej spoločnosti AXEjet mala upútať pozornosť spotrebiteľov na produkty Axe. Na kampaň, kvôli ktorej vznikli aj stránky podobajúce sa na weby skutočných aerolínií, naleteli aj niektoré médiá.

Ešte viac
Blogy a diskusie nie sú to jediné z repertoáru Webu 2.0, čo firmy na Slovensku v PR a marketingu využívajú. Napríklad v máji spustila svoju internetovú televíziu Volksbank Slovensko a podobný projekt pripravuje aj mBank. Z webu sa potenciálnym zákazníkom Volksbanku prihovára moderátor a surferi si môžu pozrieť aj komerčné minifilmy o vybraných produktoch a službách.
Manažéri banky dúfajú, že takáto forma prezentácie bude zrozumiteľnejšia a pútavejšia ako klasické letáky. Navyše si Volksbank môže vybudovať imidž pokrokovej spoločnosti.
Pravda, zatiaľ sa na ich webstránke nachádza len niekoľko videí. A v krátkych filmoch skôr ako na zábavnú formu stavili na vecný obsah. Na efekt virálneho marketingu sa teda spoliehať nemôže.
No potenciál najznámejšej internetovej encyklopédie Wikipedia, ktorá má v slovenčine takmer 100-tisíc stránok, nechali spoločnosti zatiaľ zväčša nepovšimnutý.
Slovenská verzia Googlu pritom pri vyhľadávaní názvov firiem ako Accenture, IBM, T-Mobile či Slovnaft ponúkne linky na slovenské verziu Wikipedie v prvej desiatke odkazov. Na týchto stránkach sa však zväčša dajú nájsť len základné informácie o firme či krátky preklad z anglickej verzie.
Internetovým používateľom, ktorí by chceli rýchlo a v zjednodušenej forme nájsť lokálne informácie – napríklad o veľkosti dcérskej firmy, veľmi nepomôže.
Pritom do prehľadu o spoločnosti by sa dali jednoducho a nenútene zapracovať pozitívne údaje o firme ako ocenenia najlepší zamestnávateľ alebo zamestnávateľ ústretový k rodine. Prípadne informácie o najznámejších produktoch.

http://www.etrend.sk/technologie/telek...ilny-a-nebezpecny-internet/139315.html

--------------------------------------------------------------------------------

 Investor; 15.7.2008

On-line banka mBank uzatvorila zmluvu so spoločnosťou Partners Group SK, ktorá sa stala partnerom pri predaji mHypotéky. Za niekoľko mesiacov od spustenia predaja tohto produktu klienti čerpali hypotéky v objeme prevyšujúcom 380 mil. Sk. Celkový objem schválených úverov presiahol 0,5 mld. Sk. mBank za prvých šesť mesiacov pôsobenia na trhu získala viac ako 30tisíc klientov, ktorých výška vkladov na bežných a sporiacich účtoch presiahla 3,3 mld. Sk.

--------------------------------------------------------------------------------

mBank to skúša cez word-of-mouth marketing
Hospodárske noviny; 1.7.2008

mBank dnes spúšťa projekt, ktorého cieľom je odmeňovať existujúcich klientov za získanie novych. On-line banka mBank, ktorá od vstupu na slovensky trh v novembri 2007 využíva dominantne nové komunikačné nástroje ako napr. vlastny blog, či diskusné fórum, tak chce este viac posilniť komunikáciu cez word-of-mouth.

“V mBank sme vsadili od začiatku na osobné referencie a nás novy projekt má za cieľ este viac posilniť predaj produktov cez odporučania. Ako ukazujú prieskumy, tento predajny kanál zohráva čoraz silnejsiu úlohu pri rozhodovaní sa o nákupe produktov. Veď napríklad podľa nedávneho prieskumu americkej spoločnosti BIGresearch vyse 90% pracujúcich ľudí cielene hľadá referencie kolegov a známych predtym, ako si vyberie konkrétny produkt,“ hovorí Marek Duban, generálny riaditeľ mBank.

Word of mouth (osobné odporúčanie) - patrí pod tzv. buzz marketing. Je to nástroj marketingovej komunikácie, ktorý na šírenie reklamného posolstva požíva verbálny kontakt. Nositeľom a šíriteľom pozitívnych informácií sú zvyčajne spokojní zákazníci. Prostredníctvom toho nástroja dokáže firma alebo podnike efektívne zvýšiť povedomie o značke, alebo zlepšiť spontánnu znalosť o službe alebo produkte. Word of mouth marketing je napríklad, keď kolega odporučí druhému kolegovi, aby navštívil konkrétnu reštauráciu.