späť

Grécka dlhová kríza - chcete si kúpiť vlastný grécky ostrov? Teraz máte možnosť

Za súčasnú grécku zadĺženosť vraj z veľkej časti môže hlavne pôsobenie premiéra Kostasa Simitisa v 90. rokoch. My rozhodne nechceme zvaľovať vinu len na jedného človeka. Okrem toho si aj prední ekonómovia a politici nad príčinami gréckej krízy dodnes lámu hlavy. Podpísali sa na nej viac predražené verejné zákazky súvisiace s usporiadaním olympiády, alebo neefektívne fungovanie verejnej správy a jej zamestnancov? Alebo za všetko môže skôr neporiadok a nesúlady vo finančných štatistikách? A čo by bolo najlepším riešením?

Ani na tom, ako vzniknutú situáciu riešiť, sa experti nezhodujú. Juhoeurópska krajina sa zatiaľ snaží získať peniaze zaujímavými spôsobmi, napríklad predajom ostrovov súkromným vlastníkom. Grécke ostrovy bolo možné kúpiť už pred vypuknutím krízy, v súčasnej dobe ich je ale v ponuke oveľa viac. Celkovo sa Grécko rozhodlo rozpredať zhruba pätinu všetkých svojich ostrovov. Ponuky sú vraj pomerne výhodné, pretože ceny nehnuteľností v Grécku za posledných päť rokov výrazne spadli. Ak by ste si teda pod stromček chceli nadeliť vlastný ostrov, teraz máte jedinečnú šancu. Na predaj sú aj niektoré olympijské športoviská z letných hier organizovaných v roku 2004. Bohužiaľ sú však väčšinou v takom zlom stave, že o ne moc veľký záujem nie je.

Ako je možné, že sa Grécko dostalo do takej zlej finančnej situácie? Za jednu z kľúčových príčin súčasného masívneho zadĺženia označujú ekonómovia vládu socialistického premiéra Kostasa Simitisa v rokoch 1996-2004. Toto obdobie charakterizujú okrem iného extrémne vysoké štátne výdavky, predražené štátne zákazky, finančne náročné usporiadanie olympijských hier a v neposlednom rade falšovanie finančných štatistík po tom, čo sa Grécku v roku 1998 nepodarilo splniť konvergenčné kritériá pre vstup do eurozóny. Nakoniec (zrejme práve aj vďaka nie celkom pravdivým údajom poskytnutým EÚ) Grécko prijalo euro v roku 2001. Jeho skutočná ekonomická situácia ale vôbec nezodpovedala tomu, čo bolo pre prijatie novej meny nutné.

Už v tej dobe sa otvorila cesta do dlhovej pasce. Aktuálnu situáciu okolo gréckej krízy nedávno zhrnul prestížny denník Independent, a síce nasledovne:

-    Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a nad vodou ho držia len vypožičané peniaze.
-    V súčasnej dobe dlhuje Grécko krajinám EÚ a ďalším finančným inštitúciám viac ako 340 miliárd eur.
-    Aby si Grécko mohlo dovoliť splácať tieto pôžičky, muselo pristúpiť k masívnym škrtom, čo sa logicky jeho obyvateľom veľmi nepáči.
-    Tento rok preto Gréci, naštvaní na finančné škrty, vo voľbách zvolili ľavicovú stranu Syriza. Premiér Alexis Tsipras nesúhlasil s ďalšími požiadavkami veriteľov a Gréci mu vyjadrili podporu v referende, ktoré spomínané požiadavky odmieta.
-    Nakoniec sa ale grécky premiér vrátil k rokovaciemu stolu, pretože Grécko sa bez vypožičaných peňazí skrátka nezaobíde. Jeden z ďalších krokov, ktorý prijalo, aby malo z čoho splácať svoje dlhy, bolo skokové zvýšenie DPH pri mnohých druhoch tovaru a pre niektoré služby.

Aj keď sa po júlovom referende hovorilo o tom, že by Grécko malo eurozónu opustiť, zatiaľ sa drží. Až dlhší čas ukáže, či svoje hlboké zadĺženie nakoniec zvládne.
 

Kategórie:

Aktuality

Tagy:

Grécko

Komentár (0)

Pridať komentár