späť

Najčastejšie chyby pri investovaní - 1.časť

 

Chyby nerobí iba ten, kto nerobí vôbec nič. I ničnerobenie však môže byť niekedy chybou. Sú však chyby, ktorým sa dá vyhnúť, ktorých dôsledky nemusíme znášať. Aké sú najčastejšie chyby investorov do podielových fondov? Pozrime sa na ne bližšie.

Neznalosť produktu je tým základným nedostatkom každého investora. Nechcem tvrdiť, že by sme mali ovládať všetko od A až po Z, no bez poznania základných princípov fungovania produktu, je to skôr ruleta než investovanie. Poznanie základných typov fondov, ich charakteristiky, ich správania, základných rizík by malo byť samozrejmosťou. Vezmime si k srdcu slová W. Buffeta, známeho investora:„Nikdy neinvestujem do niečoho, čomu nerozumiem“.
Čím viac o investovaní vieme, tým je pravdepodobnosť, že dosiahneme svoje investičné ciele vyššia, resp., keď už dôjde k neočakávaným udalostiam na trhoch, vieme podniknúť nápravné opatrenia efektívnejšie, bez paniky a s chladnou hlavou. 

Nemáme cieľ a určenú stratégiu
Skôr, ako investujeme svoje finančné prostriedky, mali by sme vedieť, kedy tieto peniaze budeme potrebovať, aké zhodnotenie od investovania očakávame, aké riziko sme ochotní postúpiť. Investujeme na pár mesiacov či na niekoľko rokov? Sme ochotní znášať dočasne aj poklesy trhov? Máme v rezerve aj iné peniaze alebo investujeme všetky svoje úspory? Chceme investovať jednorazovo alebo si  sporiť postupne? Podobné otázky si jednoducho položiť musíme, pokiaľ si plánujeme vytvoriť určitú stratégiu ako dosiahnuť požadovaný cieľ.
Pokiaľ nemáme cieľ, je vysoko pravdepodobné, že nás to „zaveje“ niekam, kde sme vôbec nechceli byť. Rovnako tak nás môže priviesť k rozčarovaniu nesprávne zvolená stratégia (to znamená, výber fondov a ich pomer).

Nedodržanie stratégie
Rozhodli sme sa pravidelným investovaním počas obdobia 10 rokov prilepšiť si k dôchodku, nakoľko nás láka cestovanie a dnes si vieme mesačne určitú sumu odkladať.
Po dôslednom posúdení svojho sklonu k riziku, napríklad aj prostredníctvom investičného dotazníka, rozhodli sme sa prvých 6 rokov investovať do akciových fondov a po tomto období, postupne presunúť svoje peniaze do konzervatívnych nástrojov, kde v sporení budeme pokračovať až do ukončenia 10 ročného horizontu. Zabezpečím si tak stabilizáciu svojich úspor a minimalizujeme pravdepodobnosť prípadných poklesov hodnoty fondov pri blížiacom sa ukončení nášho sporenia. Všetko ide podľa plánu a prvé dva roky trhy utešene rastú. V treťom roku ale nastáva prudší pokles a nás oblieva studený pot. Na výpise za posledný rok figurujú čísla so znamienkom mínus. I keď celkovo sme v miernom pluse, vyberáme peniaze a presúvame ich do konzervatívnych bankových produktov, ktoré už poznáme a prinášajú fixný, i keď malý výnos. Na trhu sa však situácia upokojuje a trhy opäť začínajú rásť. My tak prichádzame o možnosť získať zaujímavé výnosy.
Alebo naopak, zvolili sme konzervatívnu stratégiu, nakoľko peniaze potrebujeme už o mesiac. Investovali sme preto prednedávnom do peňažného fondu. Posledné 3 mesiace ale akciové fondy utešené rastú a nás stále viac a viac láka získať nejaké to percento navyše. Presúvame peniaze. Prichádza pokles a s ním naša frustrácia.

Minulá výkonnosť ako hlavný faktor rozhodovania sa už priniesol sklamanie nejednému podielnikovi. Staré známe slovné spojenie „minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov“ je totiž mnohokrát prehliadané či podceňované.  Minulá výkonnosť by rozhodne nemala byť jediných kritériom pri výbere fondov. Pri eufórii vládnucej trhom mnohí neodoláme pokušeniu zmeniť stratégiu a volíme práve rizikovejšie fondy. Ako to už ale často býva, nič nerastie neustále a je len otázkou času, kedy dôjde k väčšiemu či menšiemu poklesu. Pri pohľade na vynikajúci minulý vývoj hodnoty podielov preto skúsme ovládať našu eufóriu, skúsme sa presvedčiť, že navýšenie podielu rizikovejších fondov nenaruší našu stratégiu a najmä, či neohrozí našu finančnú stabilitu v prípade nepriaznivého vývoja.

O týchto chybách, ako aj chybách uvedených v nasledujúcej časti by sa dalo popísať veľa.
Ich stručným popisom vám chceme podať námet na premýšľanie a upozorniť vás na možné podcenenie roky fungujúcich a skúsenosťami overených princípov investovania.
Veríme, že vám sporenie a investovanie prinesie či už v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti naplnenie vašich cieľov a spokojnosť s využívaním finančných produktov.

 

 

 

Ľubomír Halász

Špecialista pre depozitné a investičné produkty

 

 

Kategórie:

Produkty

Komentár (13)

Pridať komentár

tera už tomu rozumiem, preto varujem priateľku, lebo má na terminovanom vklade 10000 Eur v mkonto,ale kam tie úspory presunuť tak neviem prosím o radu, lebo aj ja mám strach

NEJVĚTŠÍ CHYBA při investování je věřit slibům pochybných bank. U nás v čechách máme jednu nedůvěryhodnou banku, která se jmenuje mBank. V roce 2007 její generální ředitel pan Sergiusz Najar sliboval českým klientům naprostou absenci poplatků, viz. článek
http://finance.idnes.cz/o...

Bohužel se nyní ukázalo, že bývalý generální ředitel mBank sliboval klientům nesmysly, protože od 1.8.2010 česká mBank zavádí nové speciální poplatky. Proto bych Vás chtěl drazí sousedé před bankou, která má v názvu mBank varovat. Nejedná se o banku, která co jednou slíbí i skutečně dodrží a její bývalý představitelé jsou prolhané slibotechny. Tak pozor na ně!

Na zamylenie dávam do pozornosti: http://www.finexpert.cz/B...

Prezrela som si sadzobník mBANK CZ platný od 01.08.2010. Predpokladám, že na stránke www.mbank.cz bol zverejnený z dôvodu platnej legislatívy ČR v dvojmesačnom predstihu. Nakoľko nám vedenie mBANK neodpovedá na naše dotazy prostredníctvom mFóra takmer mesiac, nepredpokladám, že sa nám vyjadria k zmene sadzobníka v ČR na slovenskom mFóre. Nie som odborníčkou na legislatívu, no minimálne z dôvodu, že vedenie mBANK v ČR a SR je totožné, som presvedčená, že nás od 01.08. čaká to isté. Čo asi bude ďalším krokom? Myslím čo sa týka poplatkov. Spoplatní sa aj zrušenie účtu? Alebo najskôr zavrú ostatné pobočky? A spoplatnenie príde až neskôr? Potom navštívime notára, ktorý overí našu totožnosť a podpis pod žiadosťou o zrušenie účtu? A ak to potom aj overené pošleme, tak si to nik nepreberie, lebo sme to mali zaslať na konkrétne oddelenie v rámci mBANK?

Pre pána Mateja Kubinca, hovorcu BreBANK SA, pobočky zahraničnej banky mBANK na Slovensku:
Dobrý deň,
opätovne Vás vyzývame na odpoveď ako sa budú riešiť reklamácie vzniknuté nefunkčnosťou IB v mesiaci máj. Ide konkrétne o riešenie situácií, ktoré Vám na mfóre popísal pán Dušan. Vyzval Vás 12.05.2010 na verejnú odpoveď, ja som Vás tiež niekoľkokrát vyzvala na odpoveď prostredníctvom mFóra. Pripomínam, že mFórum slúži na komunikáciu medzi bankou a klientmi. Je absurdné, že napriek výzvam zo strany klientov, hovorca banky, prípadne iný zodpovedný pracovník nekomunikuje na verejné výzvy klientov. Pri najlepšej vôli po posledných krokoch mBANK, toto je ďalší krok od vedenia mBANK, aby som stratila aj zvyšky dôvery voči mBANK. Úsudok nech si urobí každý sám.
Pán Kubinec, klienti mBANK čakajú na odpoveď riešenia reklamácii ako ich popísal na fóre dňa 12.05 2010 klient podpísaný menom Dušan.

pre 1investor:
Ďakujeme za odpoveď, ja som samozrejme taktiež iba vypichla spomenutú Dexiu. Predsa ale pre porovnanie, investícia prostredníctvom Dexie a mBank je rozdielne. Pokiaľ Dexia by v prípade krachu vyplácala prostredníctvom banky na Slovensku v neobmedzenej výške u Termínovaných vkladov a zaistených fondov, u mBank je to iné, nie je neobmedzená výška, a pravdepodobne by boli peniaze vyplácané v banke v Poľsku, ktorú by určila BRE bank SA. Ako som sa správne zorientovala na stránke mBANK tak by k tomu vyplácaniu došlo do piatich rokov, od ukončenia činnosti na Slovensku. Samozrejme najskôr by sa Euro prepočítalo na Zlotý v čase ukončenia a následne by sa vyplácalo v Zlotých, čo je ale na vážkach aký by bol kurz Euro/Zlotý v čase reálneho získania vkladov.
Upozorňujem, nič nenaznačujem, vychádzam z poznatkov, z internetových odvolávok.
Pokiaľ mBank vyprodukovala straty za roky 2008 a 2009 a nie je skúsenosť, či po medzitým vzniknutej kríze všetko bude bežať podľa plánov, Dexia je zastabilizovaná. Koncom apríla prebehlo v Dexii k rozhodnutiu na predaj, a nestane sa nič iné iba ju niekto na Slovensku odkúpi, a bude to ako pri Istrobanke s ČSOB. Aký scenár by nasledoval v prípade mBANK?
Nepredpokladám, že je na predaj, verím je v rozbehu ako nám ju prezentujú. Ale v prípade že by nevedeli ktorým smerom ďalej, nakoľko hypotéky od mBANK a ďalšie úverové produkty momentálne pri porovnaní s trhom nie sú lukratívne a už končia Termínované vklady s vysokými úrokmi, ktoré klienti pravdepodobne prevedú do iných bánk, odkúpil by niekto takúto banku?

pre Milku>píšem o tom, že ani malí investori, ani manažéri portfólia často nevedia, do čoho investujú (tí vedia spoň 100% zloženia).
Nato by sme potrebovali vedieť: 1) z čoho sa skladá 100% zloženia fondu vždy v aktuálnom čase (trebárs raz týždenne, prípadne po každej zmene) 2) Ako tieto spoločnosti fungujú, aké je ich zdravie, aké sú ich vyhliadky, kde sú ich aktuálne a potenciálne riziká, aké sú relevantné čísla pri ktorých sa vieme orientovať...
No tieto informácie nemôžeme a nebudeme nikdy mať. Príklad Dexie bol ten, že aj takáto spoločnosť bola/a je obchodovateľná na kapitálovom trhu, mohli jej akcie nakupovať ľudia aj priamo na burzách, aj fondy. Ale aké informácie dostáva verejnosť, ekonómovia, celý svet, keď sa v roku 2008 dozvedia, že Dexia patrí medzi 5-10 najbezpečnejších bánk sveta, a o dva týždne ju už museli zachraňovať vlády troch štátov cez peniaze daňových poplatníkov? Takéto informácie, ktoré sú nám všetkým verejne dostupné, potom majú nulovú hodnotu. Ten pád hodnoty jej akcií je výrečný. (Nemýlte si to s produktami bánk ako sú ich termínované vklady, ich zaistené fondy, či s odškodňovaním klientov, ktorí v nich majú svoje peniaze, z ktorých banka funguje. To je úplne iná téma). Ak by takáto akciová spoločnosť nebola zachránená, tak by krachla a čo myslíte, akú hodnotu by mali jej akcie po krachu? A akú hodnotu by mal fond, ak by mal v portfóliu nakúpených 20% takýchto akcií? A čo ak má v portfóliu ešte ďalšie takéto firmy? A my sme do tohoto fondu investovali. Dexiu som uviedol len ako príklad. Mohol som uviesť stovky firiem, ktoré stratili hodnotu či krachli, nemusí ísť vôbec o banky. Ten príklad je, sa svetu uvádza ako je všetko v poriadku, hoci firma je len pár dní pred krachom. Týka sa to všetkých investorov do akcií, či akciových fondov na celom svete. Informovanosť vedúca ku zodpovednému investovaniu postavenému na pravdivých číslach je veľmi slabá. Zo sveta sú aj príklady, kedy renomované audítorské spoločnosti napomáhali kryť žalostné stavy dovtedy úspešných firiem. Teda ešte raz, nejde tu o porovnávanie mBank/Commerzbank voči Dexii, ani o kritizovanie fondov mBank. http://financie.etrend.sk... http://ekonomika.sme.sk/c...

pre 1 investor.
Dobrý deň,
musím sa priznať nie je mi celkom jasné o čom píšete. Rada s Vami preberiem investovanie do fondov prostredníctvom mBANK. Vo svojom príspevku ste spomenul DEXIA Banku. Je pravdou, že DEXIU zachránilo cca 7 miliárd Eur od vlád Beneluxu. Na Slovensku prostredníctvom produktu BONUS V ( bonus päť) bolo investovaných v aprílí 2008 suma 1OO mil. SKK, bol realizovaný nákup tureckých llír, brazilských realov, maďarských forintov a juhoafrických randov. Išlo o investovanie prostredníctvom fondov. Dexia banka na tomto biznise prerobila. Avšak išlo o investovanie prostredníctvom zaistených fondov a po 18 mesiacoch klienti ktorí zainvestovali prostredníctvom tohto produktu dostali svoje vlastné vložené financie a garantované 4% navyše. V prípade neúspechu a katastrofické scenára by aj tak o svoje prostriedky klienti neprišli. Je podľa Vás investovanie do fondov prostredníctvom mBANK porovnateľné s investovaním Dexie?
Myslím tým možnosť nestratiť na hodnote vlastných investovaných peňazí. Pridám ďalšie porovnanie. V januári 2010 bol na Termínovanom vklade Dexie na 12 mesiacov úrok 1,4%, dnes je to 1,3%. Porovnanie s mBANK: január 2010 3% momentál ne 0,9%. U trojmesačného pokles v mBANK z 2,5% na 0,5 %. Teda pokles ktorý nekorešponduje s euriborom ECB na Ktorý sa pri tvorbe úrokových sadzieb odvoláva mBANK.

Dobrý deň všetkým,
prepáčte mi vsuvku, nebudem sa vyjadrovať k danej téme. Nakoľko na mFóre s nami momentálne nekomunikuje pán Kubinec, a predpokladám že môj komentár si prečítal pán Halász, minimálne z dôvodu aby odpovedal klientom na dotazy ohľadom investovania do mfondov vyzývam zodpovedných aby sa nám vyjadrili k spôsobu riešenia reklamácií škôd spôsobených nefunkčnosťou Internetbankingu v dňoch 9. 5.a 10.5.
Nakoľko pri navolení stránky je momentálne v novinkách reklama na Kreditky mBank a komentár pre investovanie prostredníctvom mFondov, odporúčam kliknúť na BLOG vpravo hore, potom NOVINKY v ľavej časti a komentáre s názvami VÁŽENÍ KLIENTI - popis situácie so sťaženým prístupom do IB zo dňa 10.05. na stránku uviedol pán Kubinec a komentáre s názvami MBANK VYLEPŠUJE INTERNETOVÉ BANKOVNÍCTVO zo dňa 5.5. taktiež uviedol pán Kubinec. Dňa 12.05 Vás pán Kubinec, nakoľko ste hovorca banky vyzval klient Dušan na verejnú odpoveď ako sa budú riešiť jeho reklamácie dodnes ste neodpovedal.
Ďakujeme za pozornosť, očakávame odpoveď.

ja si myslím že každý má v niečom pravdu, navyše by som upresnil že väčšina poučiek či poučení sa píše, akoby sme investovali priamo do akcií jednej firmy, no už aj pri tej je ťažko zistiť, ako sa poberie hospodárenie a úspešnosť tejto firmy (napriek renomovaným auditom sa častokrát špina zametá pod koberec aj v známych firmách, banka ktorá je najrenomovanejšími ekonómami označená za jednu z 5 najbezpečnejších na svete, dva týždne po vyhlásení takmer padá do zániku, ak by ju nezachránili miliardy vybrané od občanov cez dane -Dexia- ,...) . A čo ešte kontrolovať portfólio firiem v o fonde? Tam sú nielenže spoločnosti ktoré nám niekde uvedú, ale tieto sa môžu v priebehu času (z týždňa na týždeň, mesiac) meniť a preskupovať, a najlepšie na celej veci je, že nikdy sa nedozvieme čo tvorí 100% akcií akciového fondu (alebo zmiešaného) - vždy je tu priestor na neznáme firmy, ktoré môžu byť hocičo neznáme typu deriváty, ktorým nerozumejú ani obchodníci na kapitálovom trhu - sú to len nejaké čísla, ktoré putujú a nakoniec ich niekto pekne zaplatí (ako toxické bublinové "aktíva"). Naviac nikdy nebudeme mať ani rozhodovanie o nákupe, ani informácie o zložení fondov pod kontrolou. Nebudeme mať pod kontrolou ani to, či bezmenní manažéri portfólia nakupujú/predávajú pre zisk fondu, alebo získaním očakávaného 5%tného rastu po takomto zobchodovaní zaplatia na burzových poplatkoch takú sumu, že zo zisku 5% ostane razom strata 10%. Ručenie za fondy nie je ručením za naše investované peniaze, ktoré doňho vložíme, je to len ručenie za počet investičných bodov. Teda ak zameníme 10.000 EUR za 50.000 bodov/jednotiek, máme zaručené už len tieto body. Samozrejme je možný aj zisk, ale to naším vedomím neovplyvníme, kvôli vyššie menovanej informačnej dezorientácii, príznačnej pre všetky fondy (nielen fondy mBank).

@preVas

Zdravím Vás,


prečítal som si Váš príspevok a nedá mi reagovať. Je pravda, že veľa ľudí nemá čas byť stále pri zdroji informácií a sledovať dianie, resp. prezerať si mnohé fóra a radiť sa. Ale to neznamená, že nemôžu investovať.

Ja osobne by som Vám odporučil začať s fondami ktoré sú konzervatívne a postupne v nejakom časovom horizonte dotvárať svoje portfólio aj o niečo "živšie" . Rozhodne by som začal s čo najmenšími sumami a nedal všetko na jednu "kartu" . Postupne prikladal a pozeral ako sa správa to moje portfólio, aké mám prerozdelenie podľa regiónov, prípadne podľa typu fondov. Ak by ste mali záujem o viacej informácií, pokojne ma kontaktujte na môj email a pokúsim sa Vám vo voľnom čase napísať toho viac na vaše prípadné otázky.

marecek86(zavináč)hotmail(bodka)com

váš komentár...

váš komentárváš komentárPan Lubomir je to stale to iste. Ani som to cele nedocital. Ste mlady clovek tazko povedat na akej urovni su Vase prijmy ale asi su na dobrej urovni ked robite specialistu pre depozitne a investicne produkty. Vy v tom fungujete a viete sa zorientovat pokial dojde k niecomu necakanemu urobite razny proces v ramci moznosti preuniete peniaze na bezpecne miesto. Teraz si predstavte uplne ineho cloveka ktory pracuje denne viac ako 8 hodin uplne v inom odbore. Nesleduje financny trh nevie sa zorientovat. Dal to len na blind pre lepsie zhodnotenie. Takto to robi vela ludi. Sami nevedia do coho idu. Su namotani na lepsie uroky a snazia sa nevidiet pokles. Ak dojde k poklesu ku krize hned naskocia vrasky na celach. Ale aj tak je to uplne jedno je to vecou kazdeho individua.

Ale opytajte sa sameho seba oplati sa vrazit vsetky uspory povedzme suma nejakych 3000 eur na nejaky fond kde je cirka 2,5% urok ak sa nic nepokazi v horizonte 2 rokov. Radsej holub v hrsti ako na streche. Povedzte si sam lebo ja ozaj netusim kolko vie poskytnut tej najkonzervativnejsi fond? Na celom bankovom trhu samozrejme na Slovensku. Je to pod 1% ak sa nemylim. Klient da skor peniaze na ten fond peniaze pre uschovu ako na potocenie urokov. Teraz podstupme riziko dajte vyssie percenta uz som videl aj vyse 5% bolo uz aj v niektorych bankach 6, 7% pri nejakych fondoch ale riziko je tam masivne. Staci ze niekto zoberie kocku z pyramidy a uz to pada. Ten pad mam na mysli napriklad financnu krizu ktora lomcuje do dnes. Ja to chapem aj ako podnikanie ale nenesiem zodpovednost. Zacnem podnikat s cudzimi peniazmi ale ked sa nezadari tak jednoducho to prepadne. Nenesie sa ziadna zodpovednost. Prosim Vas aspon keby sme sa bavili o uroku 10-15% a viac nepoviem. Bavime sa o nizkych percentach a pritom klient podstupuje vysoke riziko. Financny makleri tazko pochopia bezny lud az velmi dobre. Ale nie je to Vasa chyba tu si clovek pokeca a povie nazor ine banky takuto moznost nemaju. Slovaci su velmi konzervativny ked vkladaju peniaze nie koli uroku ale koli uschove. Na ucte je nebezpecne drzat z bezpecnostnych dovodov velky objem penazi.