Sporenie je drina – časť prvá

25-08-2008

Patríte k tým ľuďom, ktorí si myslia, že sporenie je ťažká vec? „Veď ono sa to ľahko povie, sporiť si, ale z čoho si máme odkladať?“ Samozrejme chápem, že po zaplatení všetkých účtov, nájomného, benzínu a „výletu“ do nákupného centra nemusí na účte zostať takmer nič. Žiaľ, u niektorých rodín ozaj nemusí byť z čoho. Našťastie, dovolím si tvrdiť, že väčšina z nás sporiť môže.

Je to o rozhodnutí. Desať percent z príjmu by nemal byť problém.

Na začiatok by sme mali zmeniť návyk. Nenechávať na sporenie to, čo zvýši na konci mesiaca, či tesne pred výplatou. Odkladajme si hneď na začiatku, v deň výplaty. Ideálne tak, že si zadáme trvalý príkaz a de facto peniaze určené na sporenie ani neuvidíme. Zaplatíme tak najprv sebe. Až potom plynárom, bytovému podniku či „pumpárom“. Vyskúšajte.

Prečo vôbec sporiť? Nie je lepšie žiť dnes? Určite, nikto nemá zajtrajšok sľúbený, no môže sa stať (a v to všetci pevne veríme), že on príde. V každom štádiu našej životnej púte máme nejaké potreby. Riešime bývanie, zabezpečenie detí, nejaké to auto, dovolenku. Tí rozumnejší myslia aj na dlhodobejšie ciele, akými sú dôchodok, či zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v staršom veku. Mnohé statky (auto, byt,...) si vyžadujú nemálo peňazí a sme nútení riešiť ich úverom a ten skôr či neskôr musíme splatiť. Aj v tom nám však sporenie môže pomôcť. A to tak, že okrem splátok si istú časť sporíme, aby sme jednak mohli úver splatiť skôr (a ušetrili tak zaujímavú sumu) a jednak, aby sme si vytvorili rezervu pre prípad nečakaných výdavkov.

Každé sporenie by malo mať nejaký cieľ. Na začiatku by tí z nás, ktorí nemajú vytvorenú nejakú tú núdzovú rezervu, mali začať sporiť (a to okamžite) za týmto účelom. Stať sa môže kedykoľvek čokoľvek, a nám môžu chýbať peniaze. Taktiež si myslím, že sa každému ľahšie zaspáva, keď má na účte pár korún k dobru a nemusí pred spaním myslieť, ako zaplatí na druhý deň šeky. Takto by sme mali mať nasporené aspoň 2 – 3 mesačné príjmy. Ideálne v konzervatívnych nástrojoch (sporiace účty, peňažné fondy).

Už zložitejším je stanovenie si cieľa, akým je napríklad sporenie na dôchodok. Môžete namietať, že pri dnešnom zhone sa ho nedožijeme. Možné to je, ale čo ak áno? Tí z nás, ktorí sa naň nepripravíme, budeme mať problém. Finančný. Štatistika ukazuje, že priemerný vek sa aj na Slovensku zvyšuje, ako u mužov, tak u žien, ktoré žijú dlhšie J Väčšine z nás teda „hrozí“ život aj po ukončení našej pracovnej kariéry. Myslím si, že vám, čitateľom blogov na týchto stránkach nemusíme zdôrazňovať, že štátny systém dôchodkového zabezpečenia takmer nič nerieši (náš starobný dôchodok bude cca 30-40 % nášho súčasného príjmu). Taktiež 2. pilier nerieši otázku dôchodku úplne. Kto si chce žiť aj v čase voľna na istej úrovni, musí (nebojím sa použiť toto slovo) si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov (najčastejšie sporením). Čím skôr začne, tým menej si musí odkladať.

Sporenie na dôchodok by nemalo byť len preto, lebo je daňovo zvýhodňované. Ani preto, že mi prispeje zamestnávateľ. Motiváciou by nám mala byť kvalita nášho života i života našich blízkych. Tí, i pri najlepšej snahe o pomoc, s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú mať peniaze nazvyš aj pre nás. Je to teda o zodpovednosti. Ešte podotknem, sporením nerozumejte životnú poistku. Tá síce obsahuje kapitalizačnú zložku, jej primárnym cieľom je však poistná ochrana, až v druhom rade nejaké to zhodnotenie.

Poľnohospodári si časť úrody ponechávajú ako osivo, aby mali zabezpečenú úrodu aj v budúcich rokoch. Čo my? Máme nejaké tie rezervy, alebo sa spoliehame iba na svoje kreditky či zamestnávateľa?

To, ako si sporiť a kde, si povieme nabudúce :)

Zdraví vás