späť

Seriál o zaujímavých a bizarných menách

Prečo môže v Severnej Kórei stať hlávka kapusty 50 euro?

Cestovateľ a IT špecialista mBank Aleš Gill už nás vo svojich článkoch o zvláštnych svetových menách vzal do Uzbekistanu, Iraku, Číny a Indonézie. Dnes sa vydáme
do jednej z najizolovanejších krajín sveta, kde sa čas akoby takmer zastavil,
a to už pred desiatkami rokov.


Prvá možnosť vyskúšať si platenie v Severnej Kórei som mal hneď na letisku. Plechovka akejsi japonskej sódy ma stála 120 wonov. Podľa oficiálneho kurzu teda zhruba 1 euro a 20 centov. Zaplatil som päťeurovkou, eura na wony som si nemal kde vymeniť. Naspäť som dostal 4 doláre. Zaujímavé, ale už som na všeličo zvyknutý, takže ma to zas tak moc neprekvapilo.

Na prvej zastávke nášho výletu pri obrej soche Kim Ir-sena som za kyticu, ktorá sa k pamätníku musí položiť, platil 5 euro. Podobné to bolo aj s inými turistickými atrakciami. Lístok na horskú dráhu stál 5 euro, vychádzka na vyhliadku veže Čučche tiež 5 euro.
Ako turisti sme navyše všetko platili výlučne sprievodkyni.

Aký bol ale oficiálny kurz? Euro a dolár vychádzali takmer jedna k jednej, za oboje by ste dostali niečo málo cez sto wonov. Napríklad pri plechovke limonády v hotelovej chladničke bola cena 50 wonov. Od nás za ňu chceli ale jedno euro. Výhodnejšie by bolo teda platiť
v miestnej mene. Lenže to nešlo. Turista si totiž v Severnej Kórei nemôže peniaze vymeniť len tak.

Kapusta za 50 euro

Raz sme pri organizovanej prechádzke ulicami Pchjongjangu narazili na obchod s potravinami, ktorý mal niektoré tovary a ceny vo výklade. Voda: 2 000 wonov. Hlávka kapusty: 5 000 wonov. Naozaj 20 eur za vodu a 50 eur za kapustu? Pýtali sme sa našich sprievodcov, ale tí nám žiadnu odpoveď dať nechceli alebo skôr nesmeli.

Ako to teda je?

V Severnej Kórei vlastne existujú dve paralelné meny. Oficiálny kurz wonu je síce cca 100 wonov za euro/dolár. Taký won ale fyzicky neexistuje. Je to fiktívna mena, v ktorej sú udávané ceny v obchodoch, kde môžu nakupovať turisti a privilegovaná elita. Musí sa tu ale platiť v eurách alebo dolároch.
Miestni obyvatelia, ktorí nemajú prístup k valutám, tj. prevažná väčšina ľudí v hlavnom meste a 99% tých, ktorí žijú inde, výrobky z týchto obchodov nikdy neuvidia. Nedostanú sa ani do reštaurácií, kam sme chodili my. Aj v tých sa dalo platiť len zahraničnou menou.

Čím platí miestny?

Pre bežných obyvateľov tu je naozajstný, nezameniteľný won. Taký, o ktorom sa vonku veľmi nehovorí. A nevie. Za jedno euro dostanete približne desať tisíc takýchto wonov.
Všetko potom dáva zmysel. Hlávka kapusty zrazu stojí 50 centov, nie 50 euro. Tvrdili nám, že miestni majú jedlo zadarmo na prídel, ubytovanie zadarmo, zdravotnú starostlivosť zadarmo, metro a autobusy sú prakticky zadarmo, školy sú zadarmo. A k tomu všetkému dostávajú plat, akože vreckové.

Žijú si Severokórejčania ako v raji?

Niektoré zdroje tvrdia, že priemerný plat sa pohybuje medzi 8-16 tisíckami wonov. Iné dokonca, že medzi 20-40 tisíckami. Zoberme do úvahy vyššiu cifru: Optikou oficiálneho kurzu by potom obyvateľ Severnej Kórei zarábal 200-400 euro. Tak sa to prezentuje navonok.
V každodennej realite života v Severnej Kórei to sú ale len nejaké 2-4 eura.
 

Tagy:

mena

Komentár (0)

Pridať komentár