Sila, ktorá hýbe trhom

Všetci sme len ľudia, zvykne sa vravieť. Máme svoje túžby i obavy. Podľa toho aj konáme a rozhodujeme sa. Práve emocionálna zložka človeka pomáha prijímať rýchle, úsporné rozhodnutia, nevyžadujúce rozsiahlu logickú analýzu. Bývajú však aj situácie, kedy takéto emočné uvažovanie môže priniesť viac škody ako osohu.

Emócie dnes hýbu každým, kto investoval do podielových fondov, má peniaze uložené v bankách,  chce predať alebo kúpiť nehnuteľnosť, či uvažuje o nejakom úvere.

Slovo kríza sa skloňuje vo všetkých pádoch, správy sú plné negatívnych informácií o prepúšťaní, vysokých cenách, neistej budúcnosti. Naozaj je situácia taká zlá?

Veru, emócie lomcovali a lomcujú aj skúsenými investormi, dôkazom sú pohyby akciových indexov. Platí totiž, že nie my sa správame tak, ako sa správa trh, ale trh sa správa tak, ako sa správajú investori. A tí vnímajú pocit straty oveľa intenzívnejšie, ako pocit zisku. Aj preto sa „sťahujú“ do „bezpečnejších“ prístavov, než akými sú napr. akcie či akciové fondy. Len zlomok z nich vidí v poklese cien akcií často sa neopakujúcu šancu na výhodný nákup. Sú to tí, ktorí i keď majú možno nejaké obavy, nechávajú pri rozhodovaní prehovoriť aj svoje rácio a historické skúsenosti investorov.

Pravdupovediac, chápem všetkých, ktorým pri pohľade na výpis svieti v políčku „spolu“ dvojciferná mínusová hodnota. Najmä tých, ktorým sa blíži ku koncu ich investičný horizont.

 

Možno máme chuť vynadať svojmu poradcovi, banke, či sami sebe. Máme však aj druhú možnosť. Boľavejšiu. Upokojiť sa a pouvažovať, ako ďalej. Zrealizovať stratu (vybrať peniaze) je v danej situácii to najboľavejšie riešenie. Iste, nikto nevie, či trhy ešte nepoklesnú, ani to, kedy sa vrátia na pôvodnú úroveň. Niektorí možno s pesimizmom zájdu až tak ďaleko, že v to už ani nedúfajú. Skôr však, ako prijmeme rozhodnutie, skúsme si o podobných scenároch nájsť niečo na internete či v literatúre, skúsme si vypočuť odborníkov na investovanie, čo by oni robili. Iste, rozhodnutie za nás neurobia, to musí každý z nás. Jedným z liekov, ktorý sa v takomto prípade odporúča, je znižovanie relatívnej straty postupným dokupovaním podielov (postupným investovaním). Napr. ak sme investovali 100 000 Sk (3 319,39 €) a momentálne máme stratu -20%, vložením rovnakej sumy už bude naša relatívna strata o polovicu menšia, teda -10%. Vložili sme totiž spolu 200 000 (6638,78 €), z čoho strata 20% je 20 000 (663,88 €). Hodnota nášho účtu je teda 180 000 Sk (5 974,91 €). V pomere ku „plánovaným“ 200 000 Sk (6638,78 €) je teda hodnota nášho účtu 90%ná („strata“ 10%). Postupným opakovaním pri troche trpezlivosti môžeme dosiahnuť v budúcnosti možno celkom zaujímavé zhodnotenie a „prehúpnuť sa“ z mínusu do plusu.

 

Iste, je potrebné na to mať aj istý kapitál. Ak ho nemáme, skúsme rozumne vyčkať skôr, než by sme urobili niečo, čo už nebude možné vrátiť späť. Nehodnoťme svoje rozhodnutie v minulosti investovať ako chybné. Časovať trh sa totiž nedarí takmer nikomu. Súčasné dianie je určite veľkou školou pre každého, kto prichádza do styku s financiami, teda pre každého z nás. Skúsme sa z toho skôr poučiť a hľadať v tom príležitosti, než aby sme sa nechali strhnúť davom, o ktorom mimochodom OECD píše, že jeho finančná gramotnosť nie je práve na dostatočnej úrovni.  Nech sú nám príkladom slávne mená, ako napr. Warren Buffett, ktorí konajú väčšinou presne opačne ako dav. Ako som už spomínal minule, práve tento investičný mág v súčasnosti nakupuje. No iba to, čomu rozumie, do čoho vidí. Vsádza teda na vedomosť. Pre nás, menej „bonitných“ investorov nech je radcom jednoduchý „sedliacky rozum“, ktorý keď je niekde zníženie cien hovorí jednoduchou rečou : „Kúp to“. Samozrejme, iba vtedy, ak je kvalita tovaru na nami požadovanej úrovni.

Ak však náš vnútorný hlas velí niečo iné, je možno lepšie počúvnuť ho, než potom hltať tabletky na vysoký tlak

Správne rozhodnutia a veľa chuti do učenia sa princípov financií vám praje